Preskočiť na obsah
RSS odber: Správy mesta Ružomberok   |   Facebook   |   Prihlásenie  

Klimatické pomery

Mesto Ružomberok má kataster, ktorý sa rozkladá od nadmorskej výšky cca 485 m.n.m až po  Smrekovicu 1530 m n.m. Podnebné charakteristiky sú závislé od reliéfu a s ním súvisiacej nadmorskej výšky. Na relatívne malej  vzdialenosti sú veľké výškové rozdiely, ktoré majú zásadný vplyv na teplotu, zrážky, silu a smer vetra.
      Z hľadiska teplotných pomerov patrí územie mesta do oblasti mierne teplej klímy, len vyššie položené okraje katastra nad 750 m.n.m. zasahujú do chladnej klimatickej oblasti. Mierna klimatická oblasť, sa nachádza okolo Váhu. Priemerná ročná teplota je vyššia ako 6 °C. Postupom k horám sa znižuje a na horách dosahuje iba 0 až -2 °C ( Šamaj, F., Valovič, Š., 1981).      Január býva obyčajne najchladnejším mesiacom v roku, ale pri častom striedaní poveternostných vplyvov, to môže byť aj február alebo december. Januárové teploty dosahujú v meste priemerne – 4,8 °C. Najteplejším mesiacom je júl ( niekedy august alebo jún). V júli priemerná mesačná teplota pri Váhu je 16 až 17 °C a na horách 7 až 13 °C.      Pokles teploty s výškou v zime ( január) je 0,3 °C na 100 m, v lete (júl ) 0,7 °C na 100 m výšky ( Šamaj, F., Valovič, Š., 1981). V zime sú pre Liptovskú kotlinu charakteristické teplotné inverzie, kde je v nižších polohách chladnejšie ako vo výške. Vtedy sa ťažší studený vzduch udržuje pri zemi a zaplňuje kotlinu a údolia riek. Inverzie v zime môžu trvať i niekoľko dní a siahajú až do výšky 2 km. V letnom období sa vyskytujú nočné inverzie, ktoré siahajú do výšky niekoľko desiatok metrov a rozpadávajú sa, keď sa vzduch pri zemi oteplí a začne stúpať do výšky. Počet dní s inverziou dosahuje viac ako 148 dní. ( Šamaj, F., Valovič, Š., 1981).       V Ružomberku sa s takouto situáciou stretávame pomerne často. Z Kalvárie vidíme často  z hmly trčať vysoké komíny závodov. Teplotné inverzie sú nepriaznivým činiteľom z hľadiska znečisťovania ovzdušia, pretože inverzná vrstva vzduchu zabraňuje rozptylu znečisťujúcich látok v ovzduší a dochádza ku zvyšovaniu exhalátov v prízemnej vrstve vzduchu.      Absolútne najvyššie namerané teploty v kotline prekročili 30 °C( v mesiacoch máj až september ). Pri vyvrcholení leta môžu dosiahnuť až 35 °C. Smerom k horám klesajú na vrcholoch dosahujú okolo 20 °C. V zime najvyššia teplota ( január) dosahuje ako extrém v. kotline až 11 °C a na vrcholoch 5 °C. Najnižšia teplota v kotline v zime klesá až na – 32 °C. Najnižšia nameraná hodnota bola až – 37 °C. Teploty nižšie ako 0°C sa môžu vyskytnúť aj v lete ( okrem mesiaca júla ) na hrebeňoch po celý rok.       Tropické dni s teplotou nad 30 °C sa vyskytujú len v mimoriadne teplých letách, v priemere menej ako 3 dni v roku.      Letné dni s maximálnou teplotou nad 25 °C sa vyskytujú každoročne, v priemere 29 dní v roku. Za horúceho leta ich býva ešte viac, aj okolo 60 dní, za chladného leta len okolo 11 dní.        Mrazové dni s minimálnou teplotou pod bodom mrazu sa v zimných mesiacoch vyskytujú pravidelne s trvaním 26 – 29 dni v mesiaci. V roku je takýchto dní okolo 150. Mrazové dni okrem najteplejšieho mesiaca júla boli zaznamenané vo všetkých mesiacoch. Ich množstvo smerom k horám pribúda.      Ľadové dni s maximálnou teplotou pod 0°C dobre charakterizujú ráz zimy. V ročnom priemere sa  vyskytuje 40 dní s celodenným mrazom. V jednotlivých rokoch ich môže byť aj 80, prípadne aj menej ako 23 dní. Ich výskyt je zaznamenaný od novembra po marec. Najviac ľadových dní pripadá na január.      Dní so silným mrazom s minimálnou teplotou pod – 10°C sa vyskytuje .v ročnom priemere 34, ale môže to byť aj 70 alebo 7 dní. Vyskytujú sa v novembri až marci, ojedinele aj v septembri a apríli.      Denný chod teploty vzduchu možno charakterizovať faktom, že večer o 21.hod. je teplota vyššia ako ráno o 7,00.h. Najnižšia teplota sa vyskytuje ráno okolo východu Slnka a najvyššia okolo 14.hod. ( Šamaj, F., Valovič, Š., 1981).       Širšie vegetačné obdobie s teplotami viac ako 5°C trvá 200 – 212 dní. Užšie vegetačné obdobie s teplotou viac ako 10 °C trvá 138 – 152 dní.      Vzduch obsahuje určité množstvo vodnej pary. Podľa jej množstva posudzujeme vlhkosť vzduchu. Ročný chod relatívnej vlhkosti vzduchu je v kotlinách opačný ako pri teplote vzduchu. Najvyššie hodnoty sa vyskytujú v zimnom období ( október – marec) a najnižšie v letnom období ( apríl- september) v lokalitách do 1400 m.n.m. Vyššie polohy  nad 1400 m.n.m. majú priebeh realatívnej vlhkosti pre nízku oblačnosť v týchto polohách značne premenlivý. Priemerná ročná relatívna vlhkosť vzduchu v Ružomberku je 76 % ( Šamaj, F., Valovič, Š., 1981).      Oblačnosť sa zisťuje odhadom obyčajne v percentách pokrytia oblohy. V oblasti Ružomberka priemerné množstvo oblačnosti v % pokrytia oblohy býva okolo 65 % ( Šamaj, F., Valovič, Š., 1981). Najvyššia oblačnosť býva v zimných mesiacoch a súvisí s inverzným teplotným zvrstvením.      V dennom chode oblačnosti možno pozorovať dva režimy. V chladnom polroku pripadá maximum oblačnosti na raňajšie hodiny. Cez deň sa vzduch ohrieva a oblačnosť sa rozptyľuje, takže večer je minimum oblačnosti. V teplom polroku  ohriatím vzduchu slnečným žiarením vznikajú kopovité oblaky. Maximum oblačnosti sa pozoruje v popoludňajších hodinách a minimum v ranných. V horách panuje celý rok letný režim s maximom oblačnosti v odpoludňajších hodinách ( Šamaj, F., Valovič, Š., 1981).      Trvanie slnečného svitu sa zaznamenáva v hodinách. Pre Liptovský Hrádok je ročný priemer 1764 hodín. Maximálny mesačný priemer pripadá na august, najnižší na december ( Šamaj, F., Valovič, Š., 1981). Približne podobné hodnoty budú platiť aj pre Ružomberok.      V chladnom polroku ( október až marec) sú časté hmly z vyžarovania a v ranných a predpoludňajších hodinách, ktoré znižujú trvanie slnečného svitu. V letnom polroku pre kopovitú oblačnosť vznikajúcu popoludní je viac slnečného svitu predpoludním.      Priemerný počet jasných dní v Ružomberku je 34,8 a zamračených dní 134,7 za rok ( Šamaj, F., Valovič, Š., 1981).Viac slnečného svitu má územie s vyššou nadmorskou výškou, ako územie v kotline.      Zrážky majú veľkú časovú aj územnú variabilitu. Najmenej zrážok má časť mesta pri Váhu, kde ročné úhrny dosahujú okolo 711 mm. S výškou množstvo zrážok pribúda na každých 100 m v priemere 60 – 80 mm. Ich množstvo v pohoriach sa zvyšuje na 900 – 1000 mm. Najväčší mesačný úhrn sa vyskytuje zväčša v júli, najnižší vo februári. Na zimné mesiace pripadá 15,1 – 17,2 % zrážok. Letné zrážky sú zväčša výdatné, často spojené s búrkou, zimné sú pre chránenú kotlinovú polohu pomerne malé ( Šamaj, F., Valovič, Š., 1981). Na letné mesiace pripadá 37,1 – 40,3 % ročného úhrnu. Zrážky v jesennom období sú o niečo väčšie ako na jar ( 21,4 – 22,5 %).      Priemerný počet dní v roku so zrážkami v roku 1,0 mm a viac sa v údolí Váhu pohybuje okolo 110 dní, smerom k horám stúpa na 112 – 116 dní, na horách predstavuje okolo 140 dní. V letnom polroku spadne teda 58,5 – 62,9 % ročných zrážok. Najviac zrážok padá v tekutom stave ( Šamaj, F., Valovič, Š., 1981).      Maximálne denné úhrny zrážok dosahujú hodnoty nad 100 mm a vyskytujú sa v letnom polroku. Najvyššie hodinové úhrny zrážok sú v letných mesiacoch medzi 14. a 20. hodinou, najnižšie v dopoludňajších hodinách. Najvyššie denné množstvo zrážok v Ružomberku bolo zaznamenané 29.6.1958 a predstavovalo 105,0 mm ( Šamaj, F., Valovič, Š., 1981).      Dôležité je aj sledovanie periód sucha. Najčastejšie periódy sucha sa vyskytujú v mesiacoch marec a október a periódy zrážok v máji, júni a júli. Počet dní s búrkou v kotline je od 20 – 30, v pohoriach je vyšší ako 30 dní a na končiaroch vyšší ako 35 dní ( Šamaj, F., Valovič, Š., 1981).      V zimných mesiacoch zrážky padajú prevažne vo forme snehu a vytvárajú snehovú pokrývku. Ich výdatnosť v porovnaní s ostatnými ročnými obdobiami je najmenšia      V Liptovskej kotline tuhé zrážky padajú v 37 – 50 dňoch. Podiel snehových zrážok vzrastá s výškou, takže sneženie sa môže zaznamenať približne od nadmorskej výšky 1300 m vyššie v každom mesiaci roka, teda aj uprostred leta. Priemerný prvý deň so snežením v Ružomberku pripadá na 22.11. a posledný na 25.3. V pohoriach je to už od polovice októbra. Snehová pokrývka striedaním teplejších a chladnejších období vzniká a zaniká. Neskôr sa vytvára trvalá snehová pokrývka, ktorej výška postupne vzrastá. Obyčajne vo februári dosahuje maximum.       Priemerný prvý deň s trvalou snehovou pokrývkou pripadá v Ružomberku na 30.12. a posledný na 14.2. Priemerný počet dní so snehovou pokrývkou v Ružomberku je 70, najvyšší 113 a najnižší 15 dní. V meste je priemerne 43 dní v roku so snehovou pokrývkou o výške 10 cm a viac a priemerne 21 dní so snehovou pokrývkou o výške 20 cm a viac. Absolútne maximum výšky snehovej pokrývky namerané v Ružomberku bolo 90 cm. ( Šamaj, F., Valovič, Š., 1981).      Veterné pomery sú podmienené jednak všeobecnou cirkuláciou vzduchu a jednak orografickými pomermi. Mnohotvárny reliéf spôsobuje, že aj blízke lokality môžu mať odlišné veterné pomery. S touto veľkou premenlivosťou treba v meste rátať.      Veterné pomery Ružomberka, na križovatke dvoch smerov dolín, charakterizuje západné prúdenie, ktoré  sa účinkom orografie deformuje. Prúdenie vstupujúce údolím Váhu do Liptova sa zrýchľuje vstupom do širokej Liptovskej kotliny sa však jeho rýchlosť zníži, čo sa prejavuje výskytom bezvetria v lokalitách okolo Váhu. Pre Ružomberok platí, že počet dní bez vetra je okolo 130. V blízkosti vrchov možno pozorovať vplyv expozície na prúdenie. V meste s prevahou prevláda západné prúdenie ( 22 %). Menej významné sú južné ( 12,5 %) a východné vetry ( 12,2 %), za ktorými nasledujú severné vetry ( 8,7%). Ostatné smery vetra majú len malé zastúpenie.      Priemerná ročná rýchlosť vetra dosahuje 1,8 m. s-1. Najsilnejšie sú juhozápadné vetry. Vetry so silou viac ako 7,9 m. s-1 majú najčastejšie severozápadný smer, potom západný a juhozápadný. Ružomberok má ročne v priemere 4,1 dní so silným vetrom, (viac ako 10,8 m. s-1) a 0,2 dňa s búrlivým vetrom (t.j. viac ako 17,2 m. s-1). Silné vetry najviac fúkajú v mesiacoch január a marec. Najmenej veterný je február, júl, august.      So vzrastajúcou nadmorskou výškou vzrastá vplyv činiteľov všeobecnej cirkulácie a zmenšuje sa vplyv miestnej termickej cirkulácie ( Šamaj, F., Valovič, Š., 1981). V úzkych dolinách je prevládajúci smer vetra určený smerovaním údolia.
Pohľad z Mnícha
Za sekciu zodpovedá: Jaroslav Maga
43ms