Preskočiť na obsah
RSS odber: Správy mesta Ružomberok   |   Facebook   |   Prihlásenie  

Vodstvo

Povrchové vody
     Hydrografickú os Liptovskej kotliny tvorí rieka Váh. Časť povodia nad Žilinou tzv. „ horný Váh“ má vejárovitý charakter ( Abaffy, D., Lukáč M., 1991). Najvýznamnejším prítokom v Liptove je rieka Revúca, ktorá sa vlieva do Váhu priamo na území mesta. V katastri mesta Váh priberá ešte viacero menších prítokov Likávka, Hrabovský potok, Čutkovský potok, Bystrý potok a ďalšie menej významné prítoky. Do rieky Revúca sa vlievajú najmä potoky odvodňujúce východnú  časť Veľkej Fatry. Z nich najvýznamnejšie potoky odvodňujú doliny Vyšné a Nižné Matejkovo a Trlenskú dolinu. Menej významné sú pravostranné prítoky odvodňujúce časť Nízkych Tatier.      Povodie Váhu v Liptovskej kotline a povodie Revúcej patrí do stredohorskej oblasti. Maximálna mesačná vodnosť sa vyskytuje v jarných mesiacoch  marec až máj .Minimálna v zimných mesiacoch – január a február. Podružná minimálna mesačná vodnosť je v jesenných mesiacoch. (Balco, M., :1977)      Režim povrchových vôd však významne ovplyvňujú umelé vodné nádrže - Liptovská Mara a Bešeňová, ktoré boli dokončené v r. 1975.      Hustota riečnej siete,  má v celom povodí hustotu asi 2 km . km-2, na dne kotliny 0,5 – 2 a na horských stráňach od 0 pod vyše 3 km . km-2. Váh má v Liptovskej kotline sklon asi 4 ‰. ( Porubský, A., 1991)      Priemerný prietok vo Váhu po prítoku Revúcej je 37,5 m3. s-1. ( Abaffy, D., Lukáč M., 1991).      Dlhodobý ročný prietok v stanici Podsuchá predstavuje 5,02 m3. s-1( Vestenický, K., a kol. .1986). Špecifický odtok v povodí Revúcej je 23,94 l/s/km2. S ohľadom na vysoké hodnoty zrážok ( priemer celého územia okolo1 000 mm) a nízky územný výpar (priemer z celého územia je okolo 480 mm) zostáva na vsakovanie do podzemných vôd a odtok k dispozícii viac ako polovica spadnutých zrážok.( Porubský, A., 1991). Priemerný prietok Revúcej v ústí do Váhu je 6 m3. s-1. ( Abaffy, D., Lukáč M., 1991).Rieka Revúca má skon 30 ‰. Z celkovej dĺžky toku 33,1 km, podstatná časť  toku pripadá na kataster mesta Ružomberok. Lesnatosť územia je 60%.      Hlavným zdrojom vodnosti tokov v území sú dažďové a snehové zrážky.      Z vodohospodárskeho hľadiska je dôležitá veľkosť a časový výskyt extrémnych, v prvom rade maximálnych prietokov. Nestálosť počasia v tomto území spôsobuje, že najvyššie prietoky sa môžu dostaviť v hociktorom mesiaci roka. Výskyt najmä povodňových prietokov sa sústreďuje najčastejšie na jarné mesiace v súvislosti s topením snehu a na letné búrkové dažde. Maximálny prietok na rieke Revúca bol 90,7 m3. s-1  bol nameraný 23.8. 1938 a prietoky pod 1,0 m3. s-1 boli namerané častejšie( Vestenický, K., a kol. .1986).      Výskyt ľadových javov na Revúcej je vyhodnotený podľa pozorovaní od r.1928. Prvý ľadový jav bol zaznamenaný najskôr 8.11. v roku 1956, najneskôr 2.2.1952. Posledný ľadový jav bol zaznamenaný najskôr 28.12.1947, najneskôr 29.3. 1952. Najväčší počet dní – 60 s výskytom ľadovej celiny bol v r. 1929 ( Vestenický, K., a kol. .1986).      Prietoky sa na Revúcej merajú od roku 1928. Na Váhu od roku 1920 v Ľubochni, neskôr bola vodomerná stanica premiestnená do Hubovej (Balco, M., : 1977).      O  povodniach v meste sa zachovalo viacero správ. Napríklad od roku 1602 do roku 1798 je ich uvedených celkove 17 (Houdek, I., 1934). Ničivý účinok na mesto a okolie mala najmä povodeň v auguste roku 1813. V správe župného fyzika dr. Flittnera,  ktorú predložil začiatkom decembra roku 1814 sa nachádzajú aj viaceré údaje o povodni a počasí v tomto roku. ( Churý, S., 1968 ).      Medzi pamätnými udalosťami ktoré dr. Flittner zaznamenal je aj prepadnutie vrchu Havránok pri Vlaškách (Churý, S., 1968).       Inde dr. Flettner  pri súpise minerálnych prameňov a liečivých vôd Liptova spomína zánik prameňa minerálnej vody v Bešeňovej po tejto povodni.             Významná bola aj povodeň v roku 1958. Počas povodne sa vyliali všetky potoky a spôsobila veľké škody na majetku. Na niektorých budovách sú umiestnené značky, pokiaľ dosahovala hladina vody.      Minimálne prietoky sa viažu na dlhotrvajúce obdobie bez zrážok, sprevádzané vyčerpávaním zásob podzemných vôd. Ani zrážky spadnuté na povodie nedokážu zastaviť ich pokles. Je to najmä počas letného obdobia, ako dôsledok intenzívneho vyparovania a zadržiavania vody vo vysušenom podklade. V zimnom období ako dôsledok akumulácie zrážok v snehovej pokrývke. Horské toky majú vyhranenejšie nízke prietoky v zime.        Teplota riečnej vody sa v priemernom roku zhoduje s priebehom teploty vzduchu v priemernom roku. Najnižšie teploty sú v januári a februári, najvyššie v júli a auguste. Najvyrovnanejšie sú tam, kde má značný podiel na odtoku podzemné zásobovanie. Voda v niektorých tokoch si vplyvom veľkých rozdielov v nadmorskej výške povodia a teda aj veľkého spádu a pri pomerne značnej vodnatosti zachováva charakteristické znaky teplotného režimu pramennej oblasti. Veľké nádrže na Váhu ovplyvňujú aj teplotu vody na značnú vzdialenosť od nich.      Prvé ľadové úkazy sa vyskytujú zvyčajne v novembri. Posledný výskyt býva vo februári až apríli. Súvislá ľadová pokrývka, sa vytvorí priemerne za jeden mesiac, od začiatku decembra do začiatku januára. V miernych zimách sa vôbec nevytvorí, zato v tuhých trvá až niekoľko mesiacov. Odchod ľadov prebieha od prvej polovice februára do začiatku apríla.      V katastri mesta malé vodné nádrže – na Čutkovskom a Hrabovskom  potoku. Boli vybudované pre potreby textilného priemyslu. Do prevádzky boli uvedené v roku 1942 a 1965. Podzemné vody      Územie Ružomberka je z hľadiska geologickej stavby veľmi pestré. Z časti sa nachádza v Liptovskej kotline, Nízkych Tatrách a Veľkej Fatre. Preto sú tu rozdielne podmienky na vznik a sústreďovanie podzemných vôd. Geologická stavba územia významne podmieňuje charakter hydrogeologických pomerov územia. Jednotlivé hydrogeologické celky, sa líšia vlastnosťami horninového prostredia, obehom, režimom a chemizmom podzemných vôd.      Najrozsiahlejšie a najsúvislejšie plochy kryštalického jadra sa nachádzajú v oblasti Smrekovice. Priaznivejšie pomery sú v granitoidných horninách, ako v kryštalických bridliciach a iných horninách. Ich pukliny sú otvorenejšie a siahajú do väčších hĺbok Vyznačujú sa dobrou priepustnosťou, preto v miestach ich výskytu sa sústreďujú značné zásoby podzemnej vody. V kryštalických horninách sú početné pramene, ale ich výdatnosť je všeobecne malá. V oblasti Smrekovice prevládajú pramene puklinového charakteru v zóne zvetrávania. Ich výdatnosť dosahuje do 2 l.s-l. Pre chemizmus podzemných vôd je príznačný všeobecne nízky obsah minerálnych látok. Prevládajúcim typom sú kalciovo-bikarbonátové vody. Majú kyslú až slabo alkalickú reakciu a sú veľmi mäkké až mäkké. Celková mineralizácia je menšia ako 100 mg. l-1.      Vápencové a dolomitické horniny sa vyskytujú najmä v povodí Revúcej. Značná časť pripadá na strednotriasové a vrchnotriasové vápence a dolomity. Ich rozpukanie a ľahká rozpustnosť vápencových hornín vo vode, umožňuje zväčšovanie puklín, čím sa zvyšuje i priepustnosť a vznikajú väčšie priestory vo vnútri hornín. Pre zvláštny spôsob výskytu a pohybu podzemnej vody vo vápencových horninách ju nazývame aj krasová podzemná voda. Pomerne veľká rozloha a hrúbka vápencových hornín, ich priepustnosť, podmienili aj vznik prameňov s veľkou výdatnosťou, aké z iných hornín nikde nevytekajú. Sú to tzv. krasové pramene alebo vyvieračky. Sú zaujímavé nielen svojou výdatnosťou, ale aj režimom. Dobrá priepustnosť hornín umožňuje rýchle vsakovanie zrážkových vôd, čo sa prejavuje aj na zmene výdatnosti. Niektoré reagujú rýchlo na zrážky, iné reagujú pomalšie v závislosti na hĺbke obehu vôd. Najvýznamnejšou vyvieračkou v území je vyvieračka na ľavej strane doliny Hlboká (Jazierca), ktorá je zachytená pre zásobovanie vodou mesta Ružomberok.      Celková mineralizácia  kolíše v rozpätí od 150 až po 600 mg. l-1. Z Minerálnych látok výrazne dominujú katióny Ca2+ a Mg2+., medzi aniónmi HCO3-. a SO42-. Iné druhohorné sedimentárne horniny okrem vápencov a dolomitov v tomto území nemajú veľký význam pre výskyt podzemnej vody.      Pre obeh a akumuláciu podzemných vôd paleogénu veľmi priaznivé podmienky majú karbonatické brekcie, zlepence a organogénne vápence bazálnej paleogénnej litofácie, ktoré spolu s triasovými karbonátmi kotliny a priľahlých orografických jednotiek vytvárajú jeden zvodnený komplex s puklinovou a puklinovo-krasovou priepustnosťou. Treba však konštatovať, že v katastrálnom území mesta nemajú významné zastúpenie. Chemicky sú to vody kalcium- magnézium-hydrouhličitanové s mineralizáciou prevážne v rozmedzí 0,3 – 0,6 g.l-1.       Ílovce sú pre vodu nepriepustné. Všeobecne v nich vznikajú málo výdatné pramene. Iba pieskovce, ktoré majú puklinovú a čiastočne pórovú priepustnosť, sporadicky akumulujú malé množstvo podzemných vôd. V katastrálnom území mesta zaberajú len malú časť. Výdatnosť prameňov sa pohybuje v desatinách litra. Vody sú typu kalcium- magnézium-hydrouhličitanové. Nemajú vysokú mineralizáciu – do 1 g/l,. sú stredne tvrdé až tvrdé.      Kvartérne sedimenty sú významným akumulátorom podzemných vôd v území. Vyznačujú sa pomerne vysokou priepustnosťou (Gross, P., Köhler, E., 1980 ). Hladina podzemnej vody je v priamej spojitosti s riekami. Nachádzajú sa pozdĺž Váhu a Revúcej.      Na nivách Váhu a Revúcej sa nachádza viac objektov na pozorovanie výšky hladiny a znečistenia podzemných vôd. podzemnej vody. V  nive Revúcej sú to napr. objekty nachádzajúce sa na pravom brehu rieky – areál bývalého Benzinolu a až po supermarket Kaufland. Pozorovacie vrty na pravom brehu rieky Revúca boli urobené už v r. 1972. Hladina podzemných vôd sa vo vrtoch nachádzajúcich pri tehelni je v hĺbke 4, 0 m až 4,60 m.      V katastri mesta sa nenachádzajú významnejšie pramene minerálnych  alebo termálnych vôd. Viac, alebo menej mineralizované vody však nájdeme na rôznych miestach ale ich výdatnosť je malá.
Panoráma Váhu
Za sekciu zodpovedá: Jaroslav Maga
23ms