Preskočiť na obsah
RSS odber: Správy mesta Ružomberok   |   Facebook   |   Prihlásenie  
    
Pia1
Sob2
Ned3
Pon4
Uto5
Str6
Štv7
Pia8
Sob9
Ned10
Pon11
Uto12
Str13
Štv14
Pia15
Sob16
Ned17
Pon18
Uto19
Str20
Štv21
Pia22
Sob23
Ned24
Pon25
Uto26
Str27
Štv28

Akcie dnes

HISTÓRIA MESTSKÉHO ÚRADU


Novorenesančná dvojpodlažná, vsevernom krídle ojedno podlažie vyššia budova Mestského úradu sneobarokovými prvkami, je dominantnou Námestie Andreja Hlinku avýznamným architektonickým dielom prelomu 19. a20. storočia.
 Ide oštvrokrídlový objekt spôdorysom vtvare pravidelného štvoruholníka scentrálnym átriom amanzardovou strechou. Čelná fasáda snárožnou valcovitou vežou na ľavej strane je členená výrazným stredovým trojosím rizalitom spočívajúcim na arkádach.Táto charakteristická stavba je dielom liptovskomikulášskeho architekta Štefana Michalíka, ktorý ju vytvoril na objednávku mesta. Generálnym dodávateľom sa stal Augustín Ráth astavebný dozor vykonávali ružomberskí stavitelia Štefan Angyal aEdurad Vorel. Výstavba začala vroku 1895 adokončili ju vroku 1897. Pre tragické udalosti spojené so zrútením pôvodnej nárožnej veže bola odovzdaná do užívania 12. januára 1900. Vtomto roku uplynie 110 rokov od jej slávnostného posvätenia. V roku 1690 sa v mestských protokoloch prvý raz spomína Mestský dom, ktorý stál na mieste terajšej sochy Panny Márie na námestí. Predtým sa úradovalo vždy v dome richtára a tam sa aj konali mestské zhromaždenia a súdy. V roku 1810 získalo mesto po dlhoročných dedičských sporoch majetok Ondreja a Jána Šustríka, úradníkov Likavského panstva, a v jednej z ich kúrii na námestí pri farskom kostole zriadilo si Mestský dom, ktorý stál až do postavenia dnešného Mestského domu na jeho mieste. V druhej polovici 19. storočia sa spomína ešte Vyšný mestský dom, pôvodne Gilániovská kúria, ktorý stál v strednej časti námestia. V roku 1870 v ňom umiestnili katolícke dievčenské školy a v roku 1885 kláštor Milosrdných sestier svätého Vincenta. Koncom 19. storočia Šustríkovská kúria svojou kapacitou nevyhovovala, preto sa mesto rozhodlo na jej mieste postaviť nový Mestský dom. Zastupiteľstvo 20. júla 1895 schválilo projekt novostavby, ktorý vyhotovil Štefan Michalík z Liptovského Mikuláša spolu s mestským staviteľom Štefanom Angyalom. Uzavrelo zmluvu s ružomberským podnikateľom Augustínom Ráthom, ktorý mal stavbu realizovať s celkovým nákladom 106 000 zlatých a rozhodlo, že v južnej časti bude umiestnená katolícka fara. Práce sa začali 31. augusta 1895 a stavebný dozor vykonávali stavitelia Eduard Vorel z Turnova a Ján Beňo z Liptovskej Porúbky. Počas kopania základov narazili na rozsiahle pohrebisko, z ktorého odviezli 12 vozov ľudských kostí. Pred dokončením 7. augusta 1897 sa okolo 13. hodiny zrútila veža novostavby a pod troskami zahynulo päť stavebných robotníkov. Nešťastie ich zastihlo, keď sa počas prestávky utiahli do tieňa pod vežu, aby zjedli obed. Vyšetrovanie katastrofy zistilo, že príčinou bolo nedodržiavanie noriem pri miešaní malty a betónu. Eduard Vorel nezniesol ťarchu obvinení a 25. augusta 1897 sa zastrelil v Trankovej vile v Ľubochni. Súdny proces odhalil zlé hospodárenie pri stavbe a rozkrádanie stavebného materiálu. Na základe rozsudku Ráthovi všetok ružomberský majetok skonfiškovali na úhradu odškodnenia pozostalých po obetiach nešťastia. Z tejto tragédie sa mesto dlho spamätávalo. Stavbu ešte v roku 1897 dokončili domáci stavitelia Móric Štark a Ján Króner. Ministerstvo však ju nepovolilo skolaudovať a nariadilo vypracovať statické posudky. Kolaudácia sa uskutočnila až 7. apríla 1899 a Mestský úrad sa do budovy presťahoval 12. januára 1900, keď ju posvätil farár Anton Kurimský. V roku 1910 budovu elektrifikovali a pri generálnej oprave v roku 1937 v nej zaviedli ústredné kúrenie. Počas opravy v roku 1981 vymenili škridlovú strešnú krytinu za medený plech. Poslednej úpravy sa budova a jej okolie dočkali v rokoch 2001 a 2002, kedy sa vydláždilo námestie, postavila sa nová fontána a obnovila fasáda budovy. V roku 2009 začalo Mesto s prestavbou vnútorného átria, kde budú umiestnené nové kancelárske priestory a archív. Budova počas svojej 110 ročnej histórie bola svedkom viacerých významných udalostí, ktoré sa natrvalo zapísali do dejín mesta. Viaceré z nich boli začiatkom prevratných spoločenských a hospodárskych zmien. Udelenie privilégia je prvým písomným dokladom vypovedajúcim o organizácii mestskej samosprávy. Najstarší priamy dôkaz o richtárovi je z roku 1340, keď pred kráľa Karola Róberta predstúpil richtár Hannus spolu s mešťanmi Petrom (nazývaným zo Spiša) a Kunchulom. V Ružomberku sa voľba richtára - restauracia - konala každoročne v prvom januárovom týždni. Po prísahe a potvrdení právoplatnosti voľby prijal novozvolený richtár od predchodcu mestskú pečať a kľúče od mestského archívu. Najprv volili richtára a o niekoľko dní neskôr aj mestskú radu. Písomnú agendu viedol notár. Mesto zamestnávalo aj dvoch kostolníkov, štyroch skladníkov a dvoch mestských strážcov. Ďalšími zamestnancami boli štyria správcovia mlynov a dvaja mostári - jeden na Váhu a druhý na Revúcej. Začiatkom 17. storočia sa objavuje mestský hájnik a dvaja hlásnici. Od polovice 17. storočia vykonávali dozor na trhoch a jarmokoch trhoví sudcovia. Základom mestskej správy boli volené orgány - mestská rada a širšia rada. Výkonným orgánom bola mestská kancelária. Do roku 1865 malo mestské zastupiteľstvo 52 členov, neskôr ich bolo 78 (40 z mesta, 8 z Vlkolínca a po 10 z Bieleho Potoka, Černovej a Villaludrovej). Magistrát tvorili mešťanosta, richtár, mestský kapitán, notár, pokladník, mestský gazda a za každú "ulicu” jeden senátor a jeden boženík. Ružomberok sa stal v roku 1908 mestom s regulovaným magistrátom - výkonným orgánom, ktorý tvorili mešťanosta, notár, mestský pravotár, pokladník, účtovník, policajný kapitán, senátori a štyria vicesenátori z "ulíc”. 21. septembra 1922 bol prehlásený za veľkú obec s právom označovať sa ako mesto. Záležitosti obecnej samosprávy mali na starosti mestské zastupiteľstvo, mestská rada a starosta, ktorým pomáhali komisie, mestskí úradníci a zamestnanci. V októbri 1940 župan Tatranskej župy mestské orgány rozpustil a na čelo mesta vymenoval vládneho komisára. V rokoch 1944 - 1990 boli výkonným orgánom miestnej samosprávy národné výbory. Od 1. januára 1991 sa obnovil Mestský úrad na čele s priamo voleným primátorom. Právo slobodnej voľby kňaza, ktoré bolo mestu udelené v roku 1318, dokazuje existenciu Kostola sv. Ladislava, postaveného pravdepodobne už v druhej polovici 13. storočia. V rokoch 1312 -1327 sa ako farár tohto kostola spomína Mikuláš, ktorého ročný príjem od farníkov bol osem hrivien striebra. Pri požiari v roku 1583 bol zničený pôvodný Kostol sv. Ladislava a na jeho ruinách dali v roku 1585 postaviť Štefan Ilešházi a jeho manželka Katarína Pálfiová nový (dnes farský) kostol. Vedľa kostola vybudovali aj farskú a školskú budovu. Stará ružomberská fara stála vedľa farského kostola na južnej strane návršia. Farský úrad bol v nej umiestnený do začiatku roku 1900. Neskôr v nej sídlilo Liptovské múzeum a v roku 1937 ju asanovali. Na jej mieste potom postavili Mauzóleum Andreja Hlinku. Po vysvätení budovy Mestského domu 12. januára 1900 sa do jej južného krídla presťahoval farský úrad a ubytoval sa v ňom ružomberský farár Anton Kurimský s kaplánmi a domácnosťou. Pridelenie priestorov pre miestnu rímskokatolícku cirkev vychádzalo z patronátnych práv a povinností Mesta. Po prijatí komunistických cirkevných zákonov v roku 1948 patronátne práva zanikli, čo viedlo k sporom o užívanie budovy medzi zástupcami štátu a Cirkvi. V roku 1952 bolo prvé poschodie farskému úradu odobraté pre potreby Mestského národného výboru. Rímskokatolícka cirkev užívala už len prízemie do 29. septembra 1985, kedy bola posvätená Jozefom Debnárom terajšia budova fary na Veľkom závoze. Prvý regulačný plán ktorý riešil dnešnú centrálnu časť mesta vypracoval na prelome 19. a 20. storočia staviteľ Móric Štark. Z neho vychádzal regulačný plán Veľkého a Malého Políka, ktorého autorom bol architekt Gejza Groh. V roku 1934 architekt Vojtech Donner vypracoval zastavovací plán mesta, z ktorého vychádzal v roku 1938 schválený prvý územný plán mesta. Priestory budovy boli svedkom viacerých významných návštev politických, cirkevných, kultúrnych a športových osobností. Predstavitelia mesta v nich oceňovali a oceňujú zaslúžilých občanov a priaznivcov mesta. V minulosti bolo najvyšším vyznamenaním Čestné občianstvo mesta a v súčasnosti sa udeľuje titul Čestný občan mesta, Cena mesta Ružomberok a Cena primátora mesta. Mestské zastupiteľsvo 19. decembra 1936 schválilo generálnu opravu budovy Mestského domu, ktorú v nasledujúcom roku realizovala ružomberská stavebná firma Jozefa Uhlára a Štefana Martoníka. Súčasťou opravy bola aj prestavba interiérov budovy. Podľa návrhov Júliusa Záchenského a Jozefa Švidroňa sa zmodernizovali zasadacie siene a kancelárske priestory. Do veľkej zasadacej siene objednali u miestnych akademických maliarov Karola Polónyiho a Alojza Fellegiho monumentálne olejomaľby s námetmi ružomberských "ulíc”(Vlkolínec, Biely Potok, Villaludrová a Černová). Malú zasadaciu sieň vyzdobili portrétmi predstaviteľov mesta od Alojza Fellegiho a Ladislava Kubačku. V reprezentačných priestoroch umiestnili štýlový nábytok, ktorý odkúpili od dedičov Štefana Rakovského a Kolomana Thuránskeho. Pri príležitosti 650. výročia udelenia mestských výsad ružomberský rodák Róbert Dúbravec ml. v roku 1968 vyhotovil vitráže na hlavnom vstupnom schodišti. Posledná adaptácia interiérov bola zrealizovaná v roku 1997 podľa návrhu Mariana a Anny Gočovcov. Budova Mestského úradu a farského kostola je častým námetom poštových známok, pamätných medailí,umeleckých diel ainých tlačovín v podobe pohľadníc, plagátov a kalendárov. Spolu s mestským znakom je neoddeliteľnou súčasťou symboliky mesta.
92ms