Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná
Ružomberok Hľadať
 
 

Flóra a fauna

Rozsiahle ihličnaté aj zmiešané lesy a značné výškové rozpätie (485-1530 m n.m.)  podmieňujú početnú prevahu horských (montánnych) živočíchov s množstvom vzácnych a chránených druhov. Dodnes tu žijú ešte všetky veľké šelmy - medveď, vlk a rys, ktoré v krajinách na západ od nás už dávno vyhynuli. Vhaliny.JPGeľká Fatra je po Nízkych Tatrách druhé pohorie s najvyšším počtom medveďov. Každoročne sa povoľuje lov medveďa, o ktorý je veľký záujem zo strany poľovníckych hostí. Praktizuje sa i tzv. ochranný lov jedincov, čo robia škodu na salašoch, alebo včelstvách. Vlk a rys sú významnými predátormi jelenej, srnčej a diviačej zveri. Vlkov vyhubili v Liptove už koncom 19. storočia. Odvtedy sa tu vyskytovali iba sporadicky. Začiatkom 80. rokov minulého storočia sa tu však usadili znovu, v dôsledku zavedenia ochrany vlka v čase výchovy mláďat. Dnes je chotár Ružomberka miestom, kde hraničia lovné teritóriá vlčích rodín žijúcich vo Veľkej Fatre a v západnej časti Nízkych Tatier. Početnosť najväčšej mačkovitej šelmy - rysa v poslednej dobe trochu poklesla, preto ho dnes chráni zákon. Vidieť vlka, či rysa vo voľnej prírode je mimoriadna zriedkavosť, lebo tieto šelmy patria k najplachejším živočíchom. Z malých šeliem sa bežne vyskytujú líška, kuna lesná, tchor, lasica a hranostaj. Vďaka početným miestam so skalnatým terénom, blízkosti pasienkov, lúk a polí tu nachádza dobré podmienky aj jazvec. Zriedkavejšia je kuna skalná, bežne však žije i v okrajových častiach mesta. Zriedkavá je mačka divá, lebo zimy s vysokou vrstvou snehu jej sťažujú lov hlavnej koristi - drobných hlodavcov. Vyskytuje sa tu aj chránená rybožravá vydra. Prelovuje všetky toky, ba dokonca i Váh a Revúcu na území mesta. Prenikla k nám i  východoázijská šelma - psík medvedíkovitý, ktorú kvôli kožušine doviezli do európskej časti Ruska. Plieni mláďatá vtákov a cicavcov, takže ju možno celý rok loviť. Párnokopytníky zastupujú významné poľovné druhy - jelenia, srnčia a diviačia zver. Lov jeleňov sa teší veľkému záujmu poľovníkov. Každoročne tu loveckí hostia ulovia viacero kvalitných trofejí. Srnčia zver žije hlavne na lesných okrajoch, horských lúkach a rúbaniskách. Diviaky sa držia v blízkosti polí a lúk, kde majú lepšie potravné možnosti. V poslednom čase je ich menej, čo súvisí s vyšším stavom ich prirodzených nepriateľov vlkov a medveďov. Pri Černovej zaznamenali lesníci 21.12.1980 aj výskyt najväčšieho európskeho zástupcu jeleňovitých - losa. Zatúlal sa sem zrejme zo severnej Oravy, resp. z Poľska. Los z Liptova vymizol už v stredoveku v dôsledku klčovania lesov a ich premeny na ornú pôdu. Zaujímavosťou sú občasné výskyty kamzíkov (Tlstá hora, Ľubochnianka, Ludrovská dolina). Ide o zatúlancov z umele založeného chovu alpských kamzíkov, ktorých doviezli v rokoch 1955-1962 štátne lesy do Gaderskej doliny v Turci. Z malých cicavcov, ako sú veverica, hrdziaky, ryšavky, hrabáč obyčajný, piskory (obyčajný a malý), žije na lesných okrajoch aj vzácnejší plch veľký a v celej lesnej zóne bežnejšie druhy - plch hôrny, pĺšik lieskový, hraboš močiarny a piskor vrchovský. Oba posledné sú typické pre horské lesy, mokrade a zónu kosodreviny. Na podobných miestach žijú i vzácna pamiatka doby ľadovej - myšovka vrchovská a endemit Západných Karpát - hrabáč tatranský. Na poliach a lúkach hraboš poľný a krt. Pri potokoch žijú dulovnice a krysa vodná, v podhorí a na lesných okrajoch jež a v celom území aj viacero druhov netopierov. Zriedkavejší je zajacbear_brown_bear_forest 01.jpg, z polí však vystupuje až do hrebeňových polôh. Popri drobných cicavcoch a vtákoch je tu dôležitou zložkou potravy rysa.
Horské lesy obývajú významné kurovité vtáky - hlucháň a jariabok. Počet hlucháňov oproti minulosti poklesol v dôsledku vyrúbania starých lesov na miestach ich tokanísk. Na holiach žije i zriedkavejší tetrov. Jariabka nájdeme všade, kde rastú liesky a rôzne kry, ktorých jahňady, pupene a plody sú jeho obľúbenou potravou. Veľmi početné sú lesné spevavce ako pinky, kolibkáriky, penice, červienka, všadeprítomný oriešok, sýkorky, králiky, kôrovník dlhoprstý, vrchárka modrá, krivonosy, hýľ, čížik a drozdy (plavý, trskotavý, čierny a kolohrivý). Zriedkavejšie sú žltochvost hôrny, mucháriky a brhlík. Škriekavým hlasom sa ozýva orešnica perlavá, najmä keď si vytrvalo znáša na zimu zásoby lieskových orechov. Bežné sú sojka a holub hrivnák, zriedkavejší je dutinový hniezdič - holub plúžik. Typický vták horských lesov krkavec konzumuje hlavne zvyšky koristi veľkých šeliem, alebo vývrhy zveri ulovenej poľovníkmi. Z ďatľov sú zastúpené význačné horské druhy- ďubník trojprstý, tesár čierny a ďateľ bielochrbtý. Bežné hniezdiče sú ďateľ veľký a žlny (sivá a zelená). Nehojné sú ďateľ malý, prostredný a hnedkavý. Zo sov tu žijú sova obyčajná, myšiarka ušatá a výr skalný, ako aj vzácnejšie horské druhy - sova dlhochvostá, pôtik kapcavý a naša najmenšia sovička - kuvičok vrabčí. Hniezdi tu i náš najväčší dravý vták - orol skalný. Na lúčnych priestoroch vidno často loviť orlov krikľavých. Bežné sú myšiak hôrny, krahulec, jastrab a sokol myšiar. Zriedkavejší je včelár obyčajný, požierajúci larvy z hniezd ôs, včiel a čmeliakov. Typickým vtákom skál je vzácny murárik červenokrídly. V minulosti tu hniezdil i skaliar pestrý. Jeho hniezdne a potravné biotopy však, žiaľ, už zanikli zarastaním lesa (Mních) a výstavbou domov a záhradiek (Baničné). Na hrebeňových lúkach (Smrekovica, Málinô) žijú i ďalšie „vysokohorské“ vtáky - ľabtušky (vrchovská a lúčna) a v miestach skalného terénu aj vrchárka červenkavá (Salatín, Choč). Malý kŕdlik vrchárok pravidelne zirabbit_554863.jpgmuje v lyžiarskom areáli na Málinom a zbiera zvyšky potravy odhodenej ľuďmi. Zaujímavosťou je hniezdna kolónia lastovičkám príbuzných brehúľ v kameňolome Na skalách, kde dakedy hniezdilo až vyše 100 párov. Ťažba dolomitu však zmenšuje rozsah vrstvy mäkkých pieskovcov v nadloží, v ktorých si brehule hrabú nory na hniezdenie. Dnes tu živorí už iba 10-15 párov. Na Váhu (i v meste) bežne hniezdi kačica divá a vystupuje i vyššie do dolín (Revúca, Trlenskô, Vlkolínske lúky). Pri vodách hniezdi nenápadný kalužiačik malý. Váh je dôležitá ťahová cesta vtáctva. Na jarnom i jesennom ťahu tu možno vidieť rôzne druhy tiahnucich vtákov. Obdobne tak v zime, keď zamrznú priehrady a zimujúce vodné vtáky sa presúvajú na tečúcu vodu Váhu, ich možno obdivovať priamo v meste. Rybárom robia starosti volavky popolavé a najmä kormorány. V ostatných zimách kŕdle kormoránov (100-400 kusov) denne prelovovali na Váhu zimoviská rýb, dokonca aj uprostred Ružomberka. Pri veľkej spotrebe (0,6 kg na deň) sú škody na rybách značné. Predtým bol kormorán v Liptove iba vzácny hosť a dodnes ho chráni zákon. Preto na žiadosť Slovenského rybárskeho zväzu povolilo Ministerstvo životného prostredia SR v roku 2006 regulačný lov a plašenie kormoránov odstrelom. Popri potokoch žijú vodnár s trasochvostom horským a možno tu vidieť loviť i plachého bociana čierneho. Drobné rybky často loví aj nehojný, exoticky sfarbený rybárik. V pobrežných porastoch upúta pozornosť flautovým spevom a nápadným zafarbením blízky príbuzný hýľa – červenák karmínový.  Na poliach a lúkach sú nehojné  jarabice, prepelice a chrapkáč poľný. Plazy sú zastúpené jaštericou obyčajnou a živorodou. Z juhu sem preniká aj teplomilná jašterica múrová a dosahuje tu severnú hranicu rozšírenia na Slovensku. Na lesných okrajoch možno stretnúť neškodného jaštera - slepúcha krehkého. Ľudia ho z nevedomosti často zabíjajú. Najznámejší had je vretenica, ktorá sa vo vyšších a chladnejších polohách vyskytuje aj v málo známej čiernej farebnej forme. Pri vodách žije užovka obyčajná. Vyskytuje sa všade kde nájde kaluže s dorastom žiab a mlokov, ktoré sú jej hlavnou potravou. Na výslnných miestach nižších polôh (travertíny - Jazierce, Bukovina) žije aj zriedkavá užovka hladká. Loví hlavne jašterice a malé hady. Tento chránený druh tiež platí životom za svoje sfarbenie, ktoré pripomína vretenicu. Z obojživelníkov tu žijú tri význačné mloky. V bukových lesoch salamandra škvrnitá, v celom rozsahu lesného pásma krásne sfarbený mlok vrchovský a nenápadný, ale vzácnejší mlok karpatský. Možno ich vidieť počas rozmnožovania v kalužiach a slaboprietočných vodách horských dolín. Všetky sú chránené. Zo žiab sú bežné skokan hnedý, kunka žltobruchá a ropucha obyčajná. Zriedkavejšia je ropucha zelená a vzácna rosnička obyčajná. aggression_canine_coyote_cub_cute_daytime_dog_fox_602255.jpgV 30. rokoch minulého storočia žili v Ružomberku vzácne i hrabavka škvrnitá, skokan zelený a mlok veľký. Močiar pod Kuskovou vilou, kde žili však padol za obeť vysušeniu a mestskej zástavbe. Váh je oddávna bohatý na ryby. Dlhý čas však bol poniže Ružomberka  skoro mŕtvou vodou, znečisťovanou výluhmi z celulózky. Vybudovaním čističky odpadových vôd sa výrazne zlepšila čistota vody, čo sa priaznivo prejavilo na vzraste počtu a na kvalite (druhovom zložení) populácie rýb. Vďaka prirodzenému charakteru toku, bez výraznejších technických úprav a zachovalým pobrežným porastom, tu aj dnes žijú v rámci celého Liptova  druhove najbohatšie rybie spoločenstvá. V úseku Kraľovany - Bešeňová zistili roku 1998 výskyt 24 druhov rýb a ďalších 8 druhov uvádza literatúra. Orava s Váhom sú dnes najdlhším súvislým, priehradami neprerušeným riečnym úsekom (90 km), s výskytom najväčšej lososovitej ryby - hlavátky. Takmer každý rok ulovia rybári vo Váhu niekoľko hlavátok s hmotnosťou viac ako 15 kg a to aj priamo v meste. Ružomberok je dnes asi jediné mesto v Európe, kde možno obdivovať v čase neresenia metrové hlavátky z mosta na sútoku Váhu s Revúcou. Najväčšiu hlavátku (22,0 kg, 126 cm) v Ružomberku ulovil roku 1995 rybársky hosť z Humenného pri podniku Mondi SCP. Liptovským rekordom je hlavátka ulovená roku 2001 v Stankovanoch (26 kg, 136 cm). Tiež tu žijú pekné jedince lipňov a pstruha potočného. Vyskytuje sa i pstruh dúhový a sivoň americký.  Menej sú zastúpené aj mreny. Hojnejšie sú podustvy, jalec hlavatý a jalec maloústy, ktoré sú hlavnou potravou hlavátok. Zriedkavý je nosáľ sťahovavý známy dlhými migračnými ťahmi. Práve priehrady obmedzili možnosti jeho výskytu. Z drobných rýb tu žijú: čerebľa, hrúz škvrnitý, plotica, slíž a hlaváče (bieloplutvý a pásoplutvý). Zo vzácnych chránených druhov ploska pásavá a v 50. rokoch minulého storočia tu žili aj hrúz fúzatý a kolok malý. Ochranári, v snahe obnoviť populáciu kolka malého (tzv. reštitúcia), doviezli kolky z Turca a vypustili ich na sútok Oravy s Váhom a pri vtoku Ľubochnianky. Vo Váhu žijú aj nepôvodné ryby splavené z priehrad (Oravská, Liptovská Mara), alebo prenikajú sem z vodnej nádrže Krpeľany: belička, boleň, jalec tmavý, pleskáč vysoký, šťuka, hrebenačka fŕkaná, ostriež a zubáč. Hate a prahy vybudované v minulosti (Revúca, Ľubochnianka) blokujú potravné a neresové ťahy a takmer znemožňujú prirodzený výter rýb. Dobrá kvalita vody prispela ku zvýšeniu populácie raka riečneho. Zo sveta hmyzu treba spomenúť aspoň význačnejšie chrobáky. Sú to hlavne vzácny fuzáč alpský, žijúci v starých bukových lesoch a veľmi vzácny fuzáč zemolezový. Oba sú zákonom chránené. Až sem preniká druh lužných lesov fuzáč pižmový. Jeho larva sa vyvíja v dreve starých vŕb. Okrem mnohých bežných fuzáčov sú to i viaceré druhy bystrušiek, nosatcov, liskaviek, kováčikov a veľa iných. Bohatý je aj svet motýľov. Nápadné sú viaceré očkáne, ohniváčiky, modráčiky, perleťovce, zákonom chránené jasone, vidlochvosty, a iné. Svet hmyzu je nápadný najmä v horúcich letných dňoch, keď je vzduch presýtený vôňami rastlinstva kvitnúceho na lúkach, rúbaniskách a popri potokoch, ktoré sú pre hmyz veľkým lákadlom. Z početnej skupiny mäkkýšov zaujme každého nápadným azúrovým sfarbením významný druh horských lesov slizniak karpatský.


 
ÚvodÚvodná stránka