Podujatia

VLKOLÍNEC V LETE 2025: DROTÁRSTVO A VÝROBA KROJOV

Vlkolínec v lete 2025 víkend 4

Kultúrny dom A. Hlinku vás pozýva na prezentáciu ľudových remesiel.

Miesto konania: Školský dvor vo Vlkolínci (za Galériou)

Tešiť sa môžete na ukážky drotárstva a výroby krojov.

DROTÁRSTVO – SLOVENSKÉ REMESLO ZAPÍSANÉ V UNESCO

Tradícia, ktorá spája drôt, ruky a dušu remesla

Drotárstvo patrí medzi najvýraznejšie a zároveň najzaujímavejšie fenomény tradičnej ľudovej výroby na Slovensku. Vzniklo ako spôsob obživy pre obyvateľov chudobných oblastí severozápadného Slovenska – predovšetkým v oblasti Kysúc, Turca, Oravy a Považia, kde bolo pôdy málo a život tvrdý.

Už v 18. storočí začali drotári putovať po krajinách Rakúsko – Uhorska a neskôr aj ďalej – po celej Európe, do Ruska, na Balkán, do Ázie a dokonca až do Ameriky. V batohu si niesli len základné náradie, kliešte, kotúčiky drôtu a svoju zručnosť. V domácnostiach opravovali hlinené hrnce, drôtovali nádoby, vyrábali vešiaky, pasce na myši, podnosy či košíky – praktické, pevné a zároveň originálne.

Viac než len opravy

Postupne sa drotárstvo vyvinulo z čisto praktického remesla aj do umeleckej formy. Začali vznikať ozdobné predmety, figúrky, šperky a plastiky, ktoré dnes predstavujú unikátne spojenie tradičnej techniky s moderným výtvarným výrazom. Základom drotárskej technológie je ručné viazanie, ohýbanie a spletenie drôtu – bez použitia zvárania alebo spájkovania. Táto jednoduchá, no náročná technika si vyžaduje presnosť, trpezlivosť a cit pre detail.

Drotárstvo sa dodnes aktívne rozvíja. Venujú sa mu remeselníci i umelci po celom Slovensku – najmä v oblastiach ako Žilina, Čadca, Martin, Námestovo, Levoča, Leopoldov, Žiar nad Hronom, Maňa, ale aj v Bratislave.

Drotárstvo a UNESCO

V roku 2022 sa drotárstvo stalo siedmym prvkom nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska, zapísaným do zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO. Tento úspech je výsledkom spolupráce Centra pre tradičnú kultúru pri SĽUK-u, ÚĽUV-u, Považského múzea v Žiline, Ministerstva kultúry SR a – čo je najdôležitejšie – samotných remeselníkov a nositeľov tejto tradície.

Drotárstvo vo Vlkolínci – remeslo, ktoré si môžete vyskúšať

Aj počas podujatia Vlkolínec v lete 2025 bude mať drotárstvo svoje miesto.

Svoju zručnosť a umenie nám predvedie pani Eva Biarincová, ktorá sa drotárstvu venuje už mnoho rokov a patrí medzi rešpektované osobnosti v tejto oblasti.

Ukážky sú interaktívne – návštevníci si budú môcť drotársku techniku vyskúšať naživo a odniesť si vlastný malý výrobok alebo zážitok na celý život.

KROJ AKO SVEDECTVO HISTÓRIE: EMÍLIA ŠIMČEKOVÁ A JEJ LÁSKA K TRADÍCII

Liptovské Sliače – kraj, kde má tradícia výšiviek a krojov hlboké korene. Každý detail kroja – od jemných stehov po výber farieb – nesie príbeh. Príbeh ľudí, ktorí ho kedysi denne nosili, i tých, ktorí ho dnes s láskou zachraňujú pre ďalšie generácie. Jednou z nich je Emília Šimčeková, krojárka z Liptovských Sliačov.

K šitiu sa dostala prirodzene – ako vyučená pánska krajčírka šila odmalička. Základy odkukala od mamy. Ako sama spomína: „Mala som dobrú učiteľku. Obšívala som vrecia, dievčatám vyrábala oblečenie…“ Prvý kroj vytvorila po prosbe známeho, ktorý potreboval kroj na jarmok. Ohlas bol obrovský – a tak vznikol nový smer v jej tvorbe.

Dnes má za sebou desiatky kusov krojov, ktoré nosia ľudia nielen na Slovensku, ale aj v Kanade, Nemecku či Českej republike. Emília sa krojárstvu venuje vo voľnom čase – popri práci učiteľky detí s poruchami autistického spektra. Šitie je pre ňu psychohygiena. „Každý kroj má svoj príbeh. Pred šitím si zistím čo najviac informácií – o regióne, strihoch, výšivkách,“ hovorí.

Výroba kroja nie je jednoduchá – zaberá desiatky hodín. Najviac času si vyžiada práve výšivka. „Stalo sa, že som vyšívala celú noc, aby som stihla odovzdať kroj načas,“ smeje sa.

Kroje ako kronika regiónov

Kroje nie sú len odevom. Sú vizuálnou rečou, ktorou sa ľudia kedysi dorozumievali. Podľa farieb, výšiviek a doplnkov sa dalo rozpoznať, z ktorej dediny človek pochádza, či je slobodný, vydatá, čerstvá matka, či v smútku. V Liptovských Sliačoch napríklad ženy nosili dlhé sukne, Liskovčanky kratšie a ženy z Likavky tmavé kroje.

Špecifický bol aj čepiec – v Sliačoch mal výnimočný tvar s „uškami“. Slobodné dievčatá nosili stuhy vo vlasoch, vydaté ženy výhradne čepiec. Farebnosť šatiek či stuhy na klobúku prezrádzali rodinný stav či spoločenský status.

Tradícia, ktorá žije

V dedine dnes nosia kroj denne len dve staršie ženy. No tradícia žije aj vďaka Emílii. Jej kroje zdobia folklórne súbory, svadby, jarmoky. Za svoju prácu získala označenie „Produkt Liptova“ – značku poctivej regionálnej tvorby.

Jej snom je, aby mladá generácia tradíciu zachovala. „Najväčšou odmenou je spokojnosť zákazníka. Ale aj každé povzbudenie od ľudí, ktorým sa moja práca páči,“ uzatvára.

VLKOLÍNEC V LETE 2025 — LETO PLNÉ TRADÍCIÍ, VÔNÍ A ZÁŽITKOV
Zažite autentické slovenské leto vo Vlkolínci.

Od júla do septembra vás pozývame na sériu podujatí Vlkolínec v lete 2025, kde sa remeslá, folklór a príroda stretávajú v jedinečnej harmónii. Každý víkend bude venovaný tradičným zručnostiam, poľnohospodárstvu a kultúre, ktorú si môžete nielen pozrieť, ale aj vyskúšať na vlastnej koži.

Presný rozpis jednotlivých podujatí na celé leto nájdete TU.

Viac informácií: 0905 842 696, e-mail: weidlichova@kdah.sk

Máte záujem dostávať pozvánky na podujatia v Ružomberku a okolí? Ak áno, tak nám napíšte na: info@ruzomberok.eu

Zverejnilo Informačné centrum Ružomberok

Informácie

Školský dvor vo Vlkolínci (za Galériou)

Galéria