Kultúrny dom A. Hlinku vás pozýva na prezentáciu ľudových remesiel a tvorivé dielne.

Počas leta 2026 vám miestni remeselníci predstavia remeselné techniky a výrobky, ktoré sú súčasťou kultúrneho dedičstva regiónu Liptov.

Program:

Sobota 18. a nedeľa 19. júla 2026 od 10:00 do 16:45 hod. (Dvor pri reštaurácii Vlkolínec Restaurant)
Medovnikárstvo a korálkovanie

Nedeľa 19. júla 2026 od 10:00 do 16:45 hod. (Dvor u Ježibabky)
Drotárstvo

Tešiť sa môžete na ukážky medovnikárstva, korálkovania a drotárstva.

Sladké remeslo s vôňou korenín: MEDOVNIKÁRSTVO pani Cingelovej vo Vlkolínci

Letné víkendy vo Vlkolínci sú oslavou tradičných remesiel – a tento víkend bude obzvlášť voňavý. Privítame pani Cingelovú, remeselníčku, ktorá sa venuje výrobe a zdobeniu medovníkov.

Medovníky patria medzi najstaršie sladkosti v dejinách ľudskej civilizácie. Kedysi to boli jednoduché medové koláčiky, ktoré postupne nadobúdali rozličné formy a začali sa ozdobovať orechmi, obrázkami či dokonca malými zrkadielkami. Ich pravý rozkvet prišiel, keď sa začali zdobiť jemnou bielou glazúrou – tzv. kornútkovou technikou.

Pani Cingelová patrí medzi tých, ktorí túto krásnu tradíciu nielen zachovávajú, ale aj rozvíjajú. Jej medovníky sú známe nielen svojou krásou, ale aj nezameniteľnou chuťou a vôňou, ktorú im dodávajú čerstvo zomleté koreniny s liečivými účinkami. Každý kus je vyrábaný z prírodných surovín, bez prídavných farbív a konzervantov.

Medovníky už dávno nie sú len sladkým pečivom – sú nositeľmi odkazu. Vyjadrujú lásku, poďakovanie, prianie zdravia, ba dokonca aj osobnú spomienku. Môžu niesť ornament, čipkový vzor, meno, logo či originálny text. Často sa darúvajú na svadby, krsty, promócie či ako drobný darček z lásky.

Pani Cingelová používa ornamentové vzory a čipkované motívy, ktoré pripomínajú filetovú čipku – jej práca je jemná, precízna a oku lahodiaca.

KORÁLKOVANIE vo Vlkolínci:

Keď sa z nití a korálok rodí krása

Víkend vo Vlkolínci bude patriť remeslu, ktoré je také jemné, ako je silné – korálkovaniu. Svoju zručnosť a umelecké cítenie nám predvedie pani Šunderlíková, ktorá sa tejto technike venuje s láskou a úctou k tradíciám.

Korálky boli súčasťou ľudovej kultúry stáročia. Používali sa nielen na výrobu šperkov, ale aj ako súčasť krojov, výšiviek a dokonca ako ochranné amulety. V niektorých oblastiach Slovenska boli korálkové náhrdelníky znakmi spoločenského postavenia, v iných slúžili ako výbava nevesty či dar pri významných príležitostiach.

Korálkovanie nepredstavujme ako typicky liptovské, ale skôr ako slovenské ľudové umenie, ktoré sa uplatňovalo rôznymi formami v rozličných regiónoch.

Tradičné slovenské korálkovanie sa často viaže na zdobenie odevov – najmä okolo výstrihov, rukávov a čepcov. Z drobných korálok sa vytvárali zložité vzory, často geometrické alebo kvetinové, ktoré dotvárali charakter sviatočného kroja.

Pani Šunderlíková vás prevedie svetom, kde každý steh a každá korálka má svoj význam. Predvedie rôzne techniky navliekania, šitia aj vyšívania korálok – a ukáže, ako sa z drobných prvkov tvorí celok, ktorý dýcha históriou.

Návštevníci si budú môcť pozrieť aj originálne kúsky krojov, zdobené touto technikou – ukážky výnimočnej remeselnej zručnosti a estetiky, ktorá pretrvala stáročia.

Korálkovanie si vyžaduje trpezlivosť, precíznosť a oko pre detail. Dnes sa opäť vracia do povedomia – nielen vďaka tradičným šperkom, ale aj ako forma umeleckého výrazu, ktorý spája minulosť s moderným dizajnom.

DROTÁRSTVO – slovenské remeslo zapísané v UNESCO

Tradícia, ktorá spája drôt, ruky a dušu remesla

Drotárstvo patrí medzi najvýraznejšie a zároveň najzaujímavejšie fenomény tradičnej ľudovej výroby na Slovensku. Vzniklo ako spôsob obživy pre obyvateľov chudobných oblastí severozápadného Slovenska – predovšetkým v oblasti Kysúc, Turca, Oravy a Považia, kde bolo pôdy málo a život tvrdý.

Už v 18. storočí začali drotári putovať po krajinách Rakúsko-Uhorska a neskôr aj ďalej – po celej Európe, do Ruska, na Balkán, do Ázie a dokonca až do Ameriky. V batohu si niesli len základné náradie, kliešte, kotúčiky drôtu a svoju zručnosť. V domácnostiach opravovali hlinené hrnce, drôtovali nádoby, vyrábali vešiaky, pasce na myši, podnosy či košíky – praktické, pevné a zároveň originálne.

Viac než len opravy
Postupne sa drotárstvo vyvinulo z čisto praktického remesla aj do umeleckej formy. Začali vznikať ozdobné predmety, figúrky, šperky a plastiky, ktoré dnes predstavujú unikátne spojenie tradičnej techniky s moderným výtvarným výrazom. Základom drotárskej technológie je ručné viazanie, ohýbanie a spletenie drôtu – bez použitia zvárania alebo spájkovania. Táto jednoduchá, no náročná technika si vyžaduje presnosť, trpezlivosť a cit pre detail.

Drotárstvo sa dodnes aktívne rozvíja. Venujú sa mu remeselníci i umelci po celom Slovensku – najmä v oblastiach ako Žilina, Čadca, Martin, Námestovo, Levoča, Leopoldov, Žiar nad Hronom, Maňa, ale aj v Bratislave.

Drotárstvo a UNESCO
V roku 2022 sa drotárstvo stalo siedmym prvkom nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska, zapísaným do zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO. Tento úspech je výsledkom spolupráce Centra pre tradičnú kultúru pri SĽUK-u, ÚĽUV-u, Považského múzea v Žiline, Ministerstva kultúry SR a – čo je najdôležitejšie – samotných remeselníkov a nositeľov tejto tradície.

Viac informácií: 0908 435 199, e-mail: weidlichova@kdah.sk

Máte záujem dostávať pozvánky na podujatia v Ružomberku a okolí? Ak áno, tak nám napíšte na: info@ruzomberok.eu

Zverejnilo Informačné centrum Ružomberok

Informácie

Galéria