Aktuality

Mesto Ružomberok pokračuje v systematickom získavaní externých finančných zdrojov na rozvoj mesta, modernizáciu verejných priestorov, obnovu infraštruktúry a podporu kvalitnejších služieb pre obyvateľov. Počas aktuálneho volebného obdobia v rokoch 2023 až 2026 získala samospráva nenávratné finančné prostriedky spolufinancované z európskych zdrojov vo výške viac ako 10,5 mil. eur.

Z nich je 3 178 744 eur vo fáze uzavretých zmlúv, vo fáze realizácie a priebežného čerpania sú projekty v celkovom objeme 3 740 756 eur a suma úspešne zrealizovaných a preplatených projektov predstavuje 3 675 721 eur. Financovanie prebieha prostredníctvom Programu Slovensko 2021 – 2027, Plánu obnovy a odolnosti SR a Programu cezhraničnej spolupráce Interreg.

„Úspešné získavanie externých zdrojov nie je náhoda, ale výsledok dlhodobej projektovej prípravy, kvalitného odborného zázemia mestského úradu a aktívneho zapájania sa do národných aj európskych výziev. Bez eurofondov a ďalších externých zdrojov by mesto nedokázalo realizovať mnohé investície v takom rozsahu, ako sa to darí dnes. Naším cieľom je, aby bol Ružomberok modernejší, bezpečnejší, ekologickejší a ponúkal kvalitnejší verejný priestor pre všetky generácie,“ uviedol Ľubomír Kubáň, primátor mesta Ružomberok.

Nové cyklochodníky, mobiliár, denný stacionár i úspešné partnerstvo s poľskými samosprávami 

Za posledný rok pribudlo v Ružomberku takmer šesť kilometrov nových cyklochodníkov. Jednou trasou sa podarilo cyklisticky prepojiť turisticky atraktívne Čutkovo cez centrum mesta až po železničnú a autobusovú stanicu a priemyselný obvod pri Zápalkárni. Vďaka tomu sa môžu cyklisti napojiť na cyklotrasu vedúcu až do Korytnice. Počas posledných dvoch rokov v meste výrazne pribudol aj cyklomobiliár pri školách a na frekventovaných miestach. Samospráva uvedené cykloprojekty realizuje vďaka externým finančným zdrojom z fondov EÚ vo výške 1,2 mil. eur.

Významná časť investícií smeruje aj do životného prostredia a odpadového hospodárstva. Projekt zavedenia neváženého množstvového zberu zmesového komunálneho odpadu za viac ako 1,5 mil. eur pomôže mestu vybudovať spravodlivejšie a modernejšie odpadové hospodárstvo.

Dôležitou investíciou v sociálnej oblasti je prebudovanie budovy bývalej základnej školy na Ulici Š. Nahálku na denný stacionár, vďaka ktorému za približne 1,6 mil. eur vznikajú kvalitnejšie priestory pre poskytovanie sociálnych služieb. Súčasťou obnovy sú aj energetické opatrenia zamerané na zvýšenie energetickej efektívnosti budovy.

Mesto v ostatnom trojročnom období pokračovalo aj v modernizácii digitálnych služieb a inteligentných riešení. Projekt Smart technológie mesta Ružomberok v súhrnnej hodnote viac ako 705-tisíc eur priniesol zavádzanie inteligentných riešení, modernizáciu verejného osvetlenia, rozvoj IoT technológií, parkovacích systémov či meteostaníc.

Na zvyšovanie kvality života obyvateľov nadviazal aj projekt Podpora opatrovateľskej služby v Ružomberku II, ktorý významne pomohol financovať opatrovateľské služby pre odkázaných obyvateľov mesta.

V ostatnom období sa po nadviazaní partnerských spoluprác s poľskými samosprávami darí mestu rozvíjať aj cezhraničné aktivity. Projekt Cestou dreva – pamiatkami drevenej architektúry a prírodného dedičstva vo Wisle a v Ružomberku napríklad podporil kultúrnu výmenu, cestovný ruch a spoločné prezentovanie prírodného a kultúrneho dedičstva regiónov Slovenska a Poľska. Vďaka nemu mesto v lokalite UNESCO Vlkolínec kompletne doplnilo nový mobiliár.

Významné investície v rokoch 2023 až 2026 smerovali aj do školstva, modernizácie služieb verejnej správy, podpory administratívnych kapacít, obnovy infraštruktúry či pomoci v súvislosti s utečeneckou krízou.

Na rozvojových projektoch mesta sa nepodieľajú len externé zdroje z EÚ

„Veľké projekty, ktoré má možnosť verejnosť vnímať, predstavujú len časť investičných aktivít mesta. Každoročne pripravujeme a realizujeme aj množstvo ďalších menších projektov v rôznych častiach mesta – od opráv komunikácií a chodníkov cez revitalizáciu verejných priestranstiev až po modernizáciu mestských objektov a zariadení,“ podotkol primátor.

Dodal, že okrem prostriedkov, ktoré samospráva získala prostredníctvom fondov EÚ, bola úspešná aj v riadení projektov financovaných z výhodných úverových zdrojov v celkovej výške viac ako 12,4 mil. eur prostredníctvom Environmentálneho fondu, Štátneho fondu rozvoja bývania či dotácií Ministerstva dopravy a výstavby SR. Mesto takto realizuje výstavbu dvoch mestských nájomných bytových domov s 84 bytmi na Ulici Plavisko či komplexnú rekonštrukciu a modernizáciu verejného osvetlenia.

Medzi najvýznamnejšie investičné projekty aktuálneho obdobia v Ružomberku patrí aj rekonštrukcia a prístavba mestskej plavárne. Na Bystrickej ceste vzniká moderné plavecké centrum, ktoré bude popri plnohodnotných športových aktivitách ponúkať aj priestor na relaxáciu. Súčasťou projektu je obnova bazéna, technológií a interiéru, pričom nová prístavba rozšíri areál o relaxačno-oddychovú zónu so saunami a vírivkou. Projekt mesto financuje kombináciou bankového úveru, prostriedkov z územia udržateľného mestského rozvoja Ružomberok – Liptovský Mikuláš, dotácií, vlastných zdrojov a príspevku od súkromného partnera, spoločnosti Mondi SCP.

„Som presvedčený, že práve kombinácia systematickej projektovej prípravy, aktívneho vyhľadávania externých zdrojov a zodpovedného hospodárenia umožňuje mestu napredovať aj v náročných ekonomických podmienkach. Každé euro, ktoré sa nám podarí získať z externých fondov, znamená menšiu záťaž pre mestský rozpočet a zároveň viac možností investovať do konkrétnych projektov, ktoré obyvatelia vidia a využívajú každý deň. Chcem sa poďakovať kolegom z mestského úradu, najmä oddeleniu projektov a grantov a oddeleniu mestského rozvoja, územného rozhodovania a stavebného poriadku, ktorí stoja za mnohými úspešnými realizáciami projektov v meste. Našim spoločným prianím je, aby bol Ružomberok moderným mestom s kvalitnou infraštruktúrou, dostupnými službami, upraveným verejným priestorom a perspektívou pre mladé rodiny aj budúce generácie,“ uzavrel primátor mesta Ľubomír Kubáň.

Vladimír Miškovčík, hovorca mesta

Snímka: ilustračná